názov: SNM—Architektonická súťaž
súťaž: 2025
umiestnenie: —
miesto: Bratislava
architekti: JRKVC + 2021, Peter Lényi, Ondrej Marko, Peter Jurkovič, Valeriia Latysheva
súťaž: 2025
umiestnenie: —
miesto: Bratislava
architekti: JRKVC + 2021, Peter Lényi, Ondrej Marko, Peter Jurkovič, Valeriia Latysheva
AMBÍCIA
Zadanie vo forme, v akej bolo naformulovanévyhlasvateľom, hovorí o snahe poskytnúť odbornú starostlivosť budove, ktorá má určitý vek, významného autora, významnú náplň a stojí na významnom mieste. Nabáda riešiť témy lokalitného programu, ktorý jednes prirodzene iný, než bol pri jej výstavbe. Nabáda zachovať, obnoviť a prezentovať pamiatkové hodnoty,držať sa blízko k pôvodnému architektonickému riešeniu. Na tom samotnom nie je nič, s čím by sa nedalo nesúhlasiť a nedalo by sa nič namietať voči tomu, ak by vyhlasovateľ túto agendu a tento prístup kontinuálne napĺňal postupnými sanáciami technických problémov, ktoré sa priebežne hlásia akeby tak konal v dlhodobej súčinnosti s odborníkmi na pamiatkovú obnovu. Avšak vyhlasovateľ vyhlásil súťaž návrhov a my toto rozhodnutie vnímame ako manifestáciu vôle zamyslieť sa nielen nad budovou, ale aj nad inštitúciou komplexne a hľadať aktuálne platnú silnú víziu. Sme presvedčení, že iba navracanie sa k originálu a opatrné prelievanie lokalitného programu v striktne stanovených mantineloch architektúry prostredníctvom jemných nástrojov na úrovni interiérového riešenia je málo na to, aby bolo jediným príspevkom našej generácie k architektúre budovy dôležitej národnej inštitúcie. Pôvodnú architektúru vyformovala jej doba a spoločenské zriadenie. Dnes sa ako spoločnosťnachádzame inde a chceli by sme sa dostať ešte ďalej a to, čo urobíme s budovou by o tom malo vypovedať. Snažíme sa budove porozumieť a reagovať na ňu prostriedkami, ktoré máme dnes k dispozícii. Hľadáme a testujeme, čo nové sa vôbec dá priniesť tak, aby to zapadlo a posúvalo ju ďalej. Ako by asi dnes navrhoval Harminc, keby mal k dispozícii také technické možnosti, aké máme my? A ako by navrhoval, keby mal k tomu aj to, čo tiež máme - 100 rokov vývoja?
Zadanie vo forme, v akej bolo naformulovanévyhlasvateľom, hovorí o snahe poskytnúť odbornú starostlivosť budove, ktorá má určitý vek, významného autora, významnú náplň a stojí na významnom mieste. Nabáda riešiť témy lokalitného programu, ktorý jednes prirodzene iný, než bol pri jej výstavbe. Nabáda zachovať, obnoviť a prezentovať pamiatkové hodnoty,držať sa blízko k pôvodnému architektonickému riešeniu. Na tom samotnom nie je nič, s čím by sa nedalo nesúhlasiť a nedalo by sa nič namietať voči tomu, ak by vyhlasovateľ túto agendu a tento prístup kontinuálne napĺňal postupnými sanáciami technických problémov, ktoré sa priebežne hlásia akeby tak konal v dlhodobej súčinnosti s odborníkmi na pamiatkovú obnovu. Avšak vyhlasovateľ vyhlásil súťaž návrhov a my toto rozhodnutie vnímame ako manifestáciu vôle zamyslieť sa nielen nad budovou, ale aj nad inštitúciou komplexne a hľadať aktuálne platnú silnú víziu. Sme presvedčení, že iba navracanie sa k originálu a opatrné prelievanie lokalitného programu v striktne stanovených mantineloch architektúry prostredníctvom jemných nástrojov na úrovni interiérového riešenia je málo na to, aby bolo jediným príspevkom našej generácie k architektúre budovy dôležitej národnej inštitúcie. Pôvodnú architektúru vyformovala jej doba a spoločenské zriadenie. Dnes sa ako spoločnosťnachádzame inde a chceli by sme sa dostať ešte ďalej a to, čo urobíme s budovou by o tom malo vypovedať. Snažíme sa budove porozumieť a reagovať na ňu prostriedkami, ktoré máme dnes k dispozícii. Hľadáme a testujeme, čo nové sa vôbec dá priniesť tak, aby to zapadlo a posúvalo ju ďalej. Ako by asi dnes navrhoval Harminc, keby mal k dispozícii také technické možnosti, aké máme my? A ako by navrhoval, keby mal k tomu aj to, čo tiež máme - 100 rokov vývoja?
ÁTRIUM
Budova je komponovaná tak, aby navonok pôsobila majestátnym dojmom a darí sa jej to. V úplnom kontraste s tým, ako pôsobí zvnútra. Dvor je vďaka fasáde s utilitárnymi oknami a ťažko prístupnému priestoru iba zbytkovým priestorom, ktorý dnu do stavebnej hmoty, ktorá ho lemuje, prináša vzduch a svetlo, ale neposkytuje nič viac. Do dvora je vstavaná sála (nazvaná "zimná záhrada"), prevádzkovo komplikovane napojená na komunikačnú kostru budovy, osvetlená strešným svetlíkom. Navrhujeme, aby sa dvor stal ťažiskovým priestorom celého domu - bloku. Niekdajší motív priestoru zimnej záhrady prístupnej sériou postranných portálov zväčšujeme na mierku celého átria. Navrhujeme vytvoriť nové prepojenie vedúce od hlavného vstupuaž po vstup do nefungujúcej kaviarne na opačnej strane budovy. Navrhujeme otvorenie átria aj v priečnom smere - priľahlé priestory s ním môžu podľa potreby výstavy alebo eventu tvoriť jeden spojitý priestor alebo môžu byť prevádzkovo, vizuálne a akusticky oddelené, amôžu byť aj všetkým medzi týmito pólmi. Navrhujeme dve úrovne átria. Spodná z nich má vďaka prestrešeniu tou hornou skôr interiérovú priestorovú kvalitu. Horná má okolo a nad sebou dve výstavné podlažia, presklenú strechu. Vo výškovej úrovni nad presklenou strechou sú podlažia s priestormi neverejnej časti múzea a generálneho riaditeľstva.
Budova je komponovaná tak, aby navonok pôsobila majestátnym dojmom a darí sa jej to. V úplnom kontraste s tým, ako pôsobí zvnútra. Dvor je vďaka fasáde s utilitárnymi oknami a ťažko prístupnému priestoru iba zbytkovým priestorom, ktorý dnu do stavebnej hmoty, ktorá ho lemuje, prináša vzduch a svetlo, ale neposkytuje nič viac. Do dvora je vstavaná sála (nazvaná "zimná záhrada"), prevádzkovo komplikovane napojená na komunikačnú kostru budovy, osvetlená strešným svetlíkom. Navrhujeme, aby sa dvor stal ťažiskovým priestorom celého domu - bloku. Niekdajší motív priestoru zimnej záhrady prístupnej sériou postranných portálov zväčšujeme na mierku celého átria. Navrhujeme vytvoriť nové prepojenie vedúce od hlavného vstupuaž po vstup do nefungujúcej kaviarne na opačnej strane budovy. Navrhujeme otvorenie átria aj v priečnom smere - priľahlé priestory s ním môžu podľa potreby výstavy alebo eventu tvoriť jeden spojitý priestor alebo môžu byť prevádzkovo, vizuálne a akusticky oddelené, amôžu byť aj všetkým medzi týmito pólmi. Navrhujeme dve úrovne átria. Spodná z nich má vďaka prestrešeniu tou hornou skôr interiérovú priestorovú kvalitu. Horná má okolo a nad sebou dve výstavné podlažia, presklenú strechu. Vo výškovej úrovni nad presklenou strechou sú podlažia s priestormi neverejnej časti múzea a generálneho riaditeľstva.
SEKVENCIA POHYBU
Návštevník (aj imobilný) prichádzajúci hlavným vstupom vstupuje najskôr do pokladne, odtiaľ schodiskom alebo zdvíhacou plošinou do šatne a následne do expozícií prostredníctvom existujúceho monumentálneho schodiska. Expozície tvoria uzatvorené okruhy, ktoré na opačnom konci budovy v átriu prepája nové monumentálne schodisko ovinuté okolo komína. Pri odchode z budovy sa skupina môže počkať na pobytovom schodisku schádzajúcom do múzejného obchodu.
NOVÉ VEREJNÉ PRIESTRANSTVO
Za zadnou fasádou múzejného bloku navrhujeme uzatvorenie Múzejnej ulice pre individuálnu automobilovú dopravu (návrat autom z Fajnorovho nábrežia na Vajanského nábrežie je možný po nasledujúcej Prešenovej ulici) a úpravu na pobytovéverejné priestranstvo. Budova by tak priliehala k dvojici kontrastných priestranstiev - jej čelná fasáda k priestranstvu, ktoré je otvorené, symetrické, prísne formálne - Námestie T. G.Masaryka. Zadná fasáda zase k ulici príjemnej mierky, definovanej budovami múzea a strednej školy, s alejou vzrastlých stromov a životom veľkorysej kaviarne. Kaviareň má potenciál fungovať aj ako viac, ako priestor pre posedenie pri drinku vďaka dvojici symetrických priestorov na jej kraji na prízemí aj na poschodí. Tie vedia poskytnúť priestor pre čokoľvek - knižný festival, klubový koncert, cestovateľské kino, rodinnú oslavu.
Návštevník (aj imobilný) prichádzajúci hlavným vstupom vstupuje najskôr do pokladne, odtiaľ schodiskom alebo zdvíhacou plošinou do šatne a následne do expozícií prostredníctvom existujúceho monumentálneho schodiska. Expozície tvoria uzatvorené okruhy, ktoré na opačnom konci budovy v átriu prepája nové monumentálne schodisko ovinuté okolo komína. Pri odchode z budovy sa skupina môže počkať na pobytovom schodisku schádzajúcom do múzejného obchodu.
NOVÉ VEREJNÉ PRIESTRANSTVO
Za zadnou fasádou múzejného bloku navrhujeme uzatvorenie Múzejnej ulice pre individuálnu automobilovú dopravu (návrat autom z Fajnorovho nábrežia na Vajanského nábrežie je možný po nasledujúcej Prešenovej ulici) a úpravu na pobytovéverejné priestranstvo. Budova by tak priliehala k dvojici kontrastných priestranstiev - jej čelná fasáda k priestranstvu, ktoré je otvorené, symetrické, prísne formálne - Námestie T. G.Masaryka. Zadná fasáda zase k ulici príjemnej mierky, definovanej budovami múzea a strednej školy, s alejou vzrastlých stromov a životom veľkorysej kaviarne. Kaviareň má potenciál fungovať aj ako viac, ako priestor pre posedenie pri drinku vďaka dvojici symetrických priestorov na jej kraji na prízemí aj na poschodí. Tie vedia poskytnúť priestor pre čokoľvek - knižný festival, klubový koncert, cestovateľské kino, rodinnú oslavu.